RUŽE
Istý človek sa rozhodol pestovať ruže. Každý deň ich starostlivo polieval. Jedného dňa, keď už mali puky, si všimol, koľko je na každej stonke tŕňov. Pomyslel si: Ako môže taký krásny kvet vyrastať na stonke s toľkými tŕňmi? Tak ho to sklamalo, že sa prestal o kvety starať a polievať ich. Skôr než ruže rozkvitli, zvädli.
S ľuďmi je to podobne. V každom z nás sa od narodenia rozvíja ruža, ktorá rastie uprostred tŕňov našich nedostatkov. Mnohí pri pohľade na seba vidia len tŕne – vlastné chyby. Myslíme si, že nič dobré nedokážeme – a sme z toho zúfalí. Zabúdame polievať dobro, ktoré je v nás. Môže sa stať, že si preto svoje schopnosti ani nikdy neuvedomíme.
Mnohí nevidia ružu, ktorá v nich rastie. Musí im ju ukázať niekto iný. Jedným z najväčších darov, aký môžeme mať, je schopnosť prekonať tŕňovú minulosť a objaviť ružu. V sebe a v druhých. Len láska vidí napriek chybám šľachetnosť toho druhého. Ak iných upozorníme na ruže v nich, zvíťazia nad svojimi tŕňmi a po čase rozkvitnú do nádherného, plného kvetu.
Vonkajšia krása je o to cennejšia, o čo viac vnútornej krásy skrýva.
– W. Shakespeare