Nešťastie alebo požehnanie?

Stalo sa to v roku 1818 vo Francúzsku. Asi deväťročný chlapec Louis sedel pri svojom ockovi v dielni. Jeho otec bol garbiar, spracovával kožu a vyrábal z nej rôzne popruhy. Louis ho veľmi rád pozoroval pri práci.
„Ocko,“ povedal raz Louis, „keď budem veľký, chcel by som robiť to, čo robíš ty.“
„Prečo nezačať hneď?“, povedal otec. Vzal kúsok kože a nakreslil na ňu niekoľko čiar. „A teraz ty, syn môj,“ povedal, „vezmeš si dierkovač a kladivo a pôjdeš presne podľa vzoru, ktorý som ti nakreslil. Dávaj pozor, aby si si nebuchol kladivom po prste.“
Chlapec, celý natešený, začal pracovať. Keď však udrel po dierkovači, ten mu vyletel z ruky a prepichol oko! V tom okamihu bol na jedno oko slepý. Po nejakom čase prestal vidieť celkom. Louis sa stal slepcom.
O niekoľko rokov neskôr sedel doma v záhrade, keď mu istý priateľ podal do rúk borovicovú šušku. Hral sa s ňou a ohmatával ju prstami. Vtom mu niečo napadlo. Táto myšlienka ho úplne nadchla a nedala mu dlho spať. Z bodiek vyčnievajúcich z papiera začal tvoriť jednotlivé písmená abecedy, aby ich nevidiaci mohol cítiť a prečítať to, čo je tam napísané.
Louis Braille otvoril pre nevidiacich nový svet – a to vďaka nehode, ktorá sa mu stala! Písmo, ktoré nevidiacim pomáha, je až dodnes známe ako Brailovo písmo.