„Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu.“

Z milosti Božej tak, ako každý rok, aj tento sme navštívili hroby prvých klientok v SED- Kšinná. Zastavili sme sa v Modrom Kameni pri Veľkom Krtíši na hrobe pani Kláry Medveckej a jej dcéry, ktoré ako prvé klientky prišli do nášho zariadenia v roku 1996. Tak isto sme navštívili aj hroby v Starej Turej.

Pri tejto príležitosti riaditeľka domova Marta Hrubá a sociálna pracovníčka Barbora Rolínová mali možnosť navštíviť Domov bielych hláv, ktorým nás s podrobným výkladom a celou expozíciou previedol brat Samuel Jurčo. Tak, ako sa vyjadrila Kristína Royová, Stvoriteľom tejto budovy je Boh, ktorý túto budovu umožnil postaviť, ktorému nech je naveky česť.  Na budove je stále viditeľný nadpis „ Ak budeš veriť, uzrieš slávu Božiu!“.

Brat Jurčo nás obohatil o mnohé informácie. Sestry Royové sa narodili v rodine uvedomelého vlastenca a národovca, ev.a.v. farára Augusta Júliusa Roya. Mária sa narodila 26.11.1858 a Kristína 18.8.1860 v Starej Turej. Pochádzali z viacdetnej rodiny, zo siedmych detí. Obidve sestry boli hudobne a literárne nadané. Mária sa venovala najmä hudbe. Už v detstve komponovala chrámové skladby, vojenské pochody, národné hymny a piesne. Kristína sa zamerala prevažne na literatúru. Kniha „Bez Boha na svete“ vyšla v roku 1893 a stala sa najpopulárnejším dielom. Bola preložená do 28 cudzích jazykov, okrem iných aj do čínštiny. Doteraz vyšlo tlačou 77 jej literárnych prác. Knihy Kristíny Royovej majú veľkú duchovnú hodnotu a evanjelizačný charakter. Bibliu milovala, denne si ju čítala a študovala. Svoju kralickú Bibliu prečítala 49-krát. Po 50. krát ju prečítala už v slovenčine, v preklade profesora Jozefa Roháčka. Svoju známosť Biblie znamenite využila vo svojej literárnej tvorbe a v ďalšej duchovnej práci.

V roku 1900 kúpili domček, ktorý prestavali a umiestnili tam deti niekoľkých rodín „hauzírerov“, podomových obchodníkov, ktorí na dlhšiu dobu v roku nechávali svoje deti opustené. To bol začiatok ich charitatívnej činnosti. Neskôr sa v domčeku starali o siroty , ktoré vychovávali vychovávateľky – diakonky. Domček nazývali „ Útulňa“. Svoje miesto si tu našli aj ľudia bezvládni a starí, potulujúci sa bez domova.

Kristína Royová založila v roku 1912 v Starej Turej prvú slovenskú Diakoniu, obliekla si odev diakonisy a stala sa duchovnou matkou diakonie! Sestry diakonky ju až do smrti volali „mamičkou“. Poslednou žijúcou diakonkou bola sestra Borka Plesková, ktorá zomrela v roku 2005.

Ďalšou túžbou Kristíny Royovej bola stavba detského sirotinca, pretože mala veľmi rada deti. Z lásky k nim vytvorila pre ne útulný detský domov s názvom „Chalúpka“. Na sklonku života sa jej splnil ďalší veľký životný sen- stavba starobinca. Jeho otvorenie sa uskutočnilo 1.mája 1933. Pekná jednoposchodová budova „Domov bielych hláv“ je dielom viery, o čom svedčil aj pôvodný nápis ne nej: „Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu.“  – Ján 11.kap., 40.v. Tu prežila Kristína Royová posledné roky svojho požehnaného života. V práci Kristíny Royovej pokračovala jej blízka spolupracovníčka, Mária Rafajová.

Pri príležitosti 50.výročia úmrtia spisovateľky sa otvorila v jej rodnom dome pamätná izba Kristíny Royovej, kde sa nachádza stála expozícia jej literárnej a sociálnej práce. K ucteniu pamiatky sestier Royových bol pomenovaný podľa nich park, ktorý sa nachádza pred budovou fary.

Pri svojej 70-tke, v roku 1930, sa Kristína Royová vyznáva takto: „ Mala som v mojom živote len dva ideály: Ježiša Krista, môjho Spasiteľa a môj zotročený národ slovenský! Smieť niesť zvesť o slávnom tom Spasiteľovi šírymi svetmi, prinášať tú v Ňom zloženú jedinú pomoc, to jediné lekárstvo dušiam ľudským, aká to vzácna milosť pre kresťanku. A smieť národy oboznámiť s maličkým mojim národom a presvedčiť ich, že tu žije, aká radosť!“

Takúto lásku k Bohu a k Pánovi Ježišovi požaduje aj od nás náš Spasiteľ. Lebo toto zasľúbenie je pre časný ale i večný život.